janakostaalova

Keď  sa človek začne venovať komentovaniu vecí verejných (za predpokladu, že nie je choromyseľný a absolútne nevyliečiteľný optimista), v prvom rade by si mal zistiť základný fakt; a to do akej miery je za svoje názory zodpovedný a teda v prípade ich negatívneho dopadu postihnuteľný. 

Pokiaľ človek politikárči v dedinskej krčme pri pive, či na poobednej zmene s rovnako ´rozhľadenými´ kolegyňami, je otázka šírenia názoru ´kam len oko dovidí a ucho dopočuje´ irelevantná a teda aj postihnuteľnosť  minimálna. Keď však prejde z defenzívneho frfľania na témy ďaleko za možnosťami riešenia bežného Slováka z pôdy krčmovej a nasmeruje si to rovno na dvoj-, troj- a viac prúdovku napríklad na taký blog, jeho postoj sa môže náhle stať ofenzívnym a antagonistickým- poväčšinou samozrejme iba pre TEN ktorý jazdný prúd.

Ak by som vychádzala zo zjednodušeného predpokladu, že sloboda človeka je oklieštená iba a len tým, kde narazí na slobodu iného človeka (a keďže žijeme v krajine inštitucionalizovanej, prípadne na slobodu inštitúcie), muselo by teda na základe jednoduchej implikácie platiť, že sloboda môjho slova a presvedčenia končí tam, kde sa začína slovo a presvedčenie iného človeka. A teda pokiaľ nejde o prejav lživý, nebezpečný, či poburujúci, akýkoľvek názor aký prejavím, či smer ktorým ľudí (možno, dúfajme) pohnem je iba a len produktom mojej (ne)šikovnosti a nie politickou propagandou.

Po dlhom, predlhom predslove si teda dovolím krátko a naozaj vecne zmapovať  SVOJ postoj k veľmi aktuálnej téme (ne)zodpovedného výberu v dvoch základných (a keďže nevieme využívať odbory, štrajky a memorandá do takej miery ako napríklad žabožrúti) a bohužiaľ i jediných možnostiach akými máme môžeme zasiahnuť do diania v rámci našej republiky; (ak začneme od tej ťažšie prístupnej) byť volený a (dostávajúc sa k tej bežne realizovateľnej) voliť. 

Momentálne ma v uliciach Ružinova i Nového mesta celkom príjemne a inšpiratívne bombardujú nasprejované odkazy na stenách propagujúce myšlienku: ´Poď voliť , nemaj na háku/ na saláme.´

Prečo nie?? Staršia generácia možno povie, neštandardné spracovanie, priveľmi fixné umiestnenie, možno sa im spomedzi pevne zovreté pery prederie i slovíčko populizmus. Mladšia generácia možno ocení moderné spracovanie, dizajn, prípadne sa pousmeje nad tým, že ´to tí sprejeri natreli tým skostnateným starcom´. Mám však bohužiaľ pocit, že myšlienka za spracovaním (či už ho budeme považovať za pozitívne, či naopak) akosi väčšine adresátov uniká((

Ak sa nad tým už aj niekto zamyslí, zabehnú jeho skôr natočené ako kučeravé myšlienky smerom k highlightovým (dez)informáciám typu, že napríklad  kandidáti pre voľby do VÚC smú na kampaň použiť neobmedzené množstvo finančných prostriedkov, keďže zákon ich množstvo a podobu neupravuje ( a čo sa u nás na Slovensku neupravuje, to zarastá burinou. Opäť, nemáme meter masového moralizovania , ako ho majú napríklad Spojené štáty americké v súvislosti s tlakom más, médií a komunity) alebo k skutočnosti, že už dlho rezonuje v súvislosti s voľbami v Slovákoch presvedčenie, že nevolia pre lepšiu perspektívnejšiu budúcnosť, ale iba menšie zlo.

Momentálne ma najväčšmi gniavia voľby do VÚC (aby sme sa štandardne nedali popliesť absolútne nespisovným a archaickým označením župy, keďže za župany si môžeme akurát tak zvoliť froté pončá infantilných farieb a nie ľudí pre správu verejnú) a priama voľba prezidenta Slovenskej republiky.

K tomu prvému sa vyjadrím veľmi  oklieštene – medzi významnejších kandidátov spomedzi odprezentovanej Bratislavskej dvanástky patrí najmä aktuálny predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo (ktorý je vždy a všade prítomný v rámci pro-Bratislavských a pro-kandidatúrnych podujatí s večne živým heslom ´nič som výrazne nepokazil a keď sa zdržím ešte chvíľu budem v tomto populistickom, no neškodnom trende pokračovať´), Daniel Krajcer (ktorý si na aktuálnom vedomí a porozumení veciam verejným vybudoval kariéru, no zabudol na morálnu propagandu parodovanú kresťanskou zásadou ´nevystúpiš z politickej strany ktorá ti bola kolískou a nezaložíš politickú stranu pod názvom kedysi súperiacej, dnes pro-markizácky orienovanej televízie NOVA´ ako aj ´nesplodíš dieťa mimo zväzku manželského vo viac ako iba voľnom partnerskom zväzku a tak si proti sebe nepoštveš pro-kresťansky orientovanú časť voličov bývalej SaSky´), Monika Flašíková Beňová (žena s veľkým Ž, správnym prístupom k ľudskej politike, naplnenými vreckami a teda menšou tendenciou ´pokradnúť´, no srdcom v hlave čo sa výberu manžela týka a trochu nevhodným pomenovaním jedného zo základných stavebných pilierov svojho programu a to vybudovaním Bratislavského Central Parku)a kontroverzný, no absolútne nevýznamný a okrem mediálneho škandálu s rasistickým (hoci odôvodneným) podtónom nepovšimnutý Oskar Dobrovodský.

Prečo iba tak krátko? Pretože i história väčšiny kandidátov na predsedu Bratislavského VÚC a ich volebného programu nesiaha ďalej ako po prah nášho vedomia (nie to podvedomia) vyjmúc p. Flašíkovú Beňovú a ´župana´ Freša, ktorí sa zrejme ako jediní zapísali do regionálnej politiky aspoň zdanlivo večným perom, či už permanentne prítomným zdravým rozumom v prípade prvej kandidátky, a zopár úspešne uskutočnenými projektami akými sú novo vybudované cyklotrasy, pár opravených ciest a vyšší počet športových aktivít v mojej milovanej Bratislave v prípade druhého kandidáta.

Ak by sme sa posunuli o krôčik vyššie po pomyselnom rebríčku volieb ktorých epicentrom bude Bratislava, ďalšou udalosťou s veľkým U vo verejnom dianí bude priama voľba prezidenta. Človek si povie, ďalší panáčik na šachovnici (odkedy sme mali Slovenskú korunu a neskôr euro už tretí), no keď si zvážime, že ten aktuálny panáčik si chodí (ehm, skôr lieta a speeduje na Audi, BMW a od 2012 aj na Mercedese Benz Pullman ktorý je vlastne ´slovanskou´ verziou Cadillacu STS alias Cadillacu One) po svete a prezentuje našu republiku ako krajinu fatálneho klonu Capka Jakubka ktorý sa stal záhradníkom v krajine brebtov, človeku príde mierne nevoľno.

Vybrať si toho svojho koňa, ktorý potiahne slovenský záprah nie je práve jednoduchý výber, no nemala by to byť ani ruská ruleta. Najmä keď vezmeme do úvahy fakt,  že kone sa vám predstavia tesne pred štartom a v prípade ich kampaní nejde o beh na dlhú trať, skôr príležitostný cezpoľný beh.

Krátky prehľad plnokrvníkov i ťažných valachov by sa dal opäť zhrnúť do pár riadkov – bohužiaľ.

Ako odrastené šteňa ´od Trnavy´ ma potešila kandidatúra Jozefa Behýla (syna ´pána Budúcnosť´) – k srdcu mi prirástol skôr vďaka osobnému sentimentu ktorý ma ťahá k Trnave, GJH (Gymnázium Jána Hollého), speváckemu zboru Cantica a časopisu Blesk (do ktorého sa datujú i moje prvé zverejnené myšlienky) a faktu, že rovnako ako ja patrí k ľudom milióna, než pre svoju odbornú kvalifikáciu. (Keď už sme pri tom, aká odbornosť sa od prezidenta očakáva? Politická rozhľadenosť, pôsobenie vo vedeckých inštitúciách, sociálnej sfére? Samaritánstvo, ľudský rozmer? Či postačuje byť trestne bezúhonný a právne spôsobilý, čo je iba o bod viac ako v prípade tých, ktorí majú oprávnenie voliť?)

Ďalšou zaujímavou postavičku je Ľubica Blašková; ďalší príležitostný bežec, ako aj zopár ďalších kandidátov. Jej silnou stránkou, ktorú treba pozdvihnúť, sú skúsenosti v rámci diplomacie. No i tam si dovolím tvrdiť, že sa opäť odbornosť skôr začína a je v permanentnej slučke na začiatku s neistým progresom.

Pre mňa osobne trochu komicky pôsobí kandidatúra Jána Čarnogurského a Pavla Hrušovského ktorí, ako inak správni ´kresťania´ v rámci skôr inštitucionalizovanej ako zažitej cirkvi, si postavili horúce hlavy a propagujúc dve strany jednej a tej istej mince vlastne rozčerili inak pokojnú hladinu stojatej vody. Dvaja kohúti na jednom smetisku sa zvyčajne neznesú, no v tomto prípade iba odpútavajú pozornosť od skutočných ohniviek v budúcoročných voľbách.

Aktuálne zverejnené ohnivká sú najmä Andrej Kiska, Milan Melník, Peter Osuský a Radoslav Procházka.

Pán Kiška je osobnosť pomerne mediálne známa, propagovaný ako filantrop – zakladateľ charitatívnej neziskovky Dobrý Anjel, ktorý je pod neustálym kritickým drobnohľadom zadĺžených Slovákov, ktorí ho vnímajú ako ´lišiaka´ stojaceho za prepracovaným systémom spoločnosti Quatro a Triangel, ktoré medzi prvými začali ponúkať produkty na splátky formou relatívne dostupných pôžičiek. Zdravý sedliacky rozum bez debaty káže, že človek takéhoto potenciálu môže byť pre Slovensko dvojsečnou zbraňou ľubovoľného výberu arzenálu. Či už sa pán Kiška rozhodne ´hrať fér hru´ a využiť svoje schopnosti na zveľaďovanie našej krajiny, jej ekonomický rast a posun vpred k rešpektovanej krajine bez Capka Jakubka, alebo sa rozhodne pôsobiť seriózne a vziať výzvu funkcie republiky v rámci celoživotne praktizovanej pravdy, že iba ten biznis je ziskový, ktorý prináša jedincovi osobný profit. Výber je dobrovoľný a obávam sa, že v prípade tak inteligentného človeka ako je pán Kiška, môže byť aj veľmi veľkým pokušením.

K reforme najmä (no predpokladám že iba) zdravotníctva od podlahy by prispel profesor Melník, ktorému nemožno vytknúť fakt, že má mnohé vedecké zásluhy na poli farmaceutiky, podstatne zaujímavejšie jazykové schopnosti ako väčšina ostatných kandidátov a spôsoby ktorým by pán Špaček iste ľahko prišiel na chuť. Osobne si však nemyslím, že by okrem vedeckej verejnosti vzbudil záujem byť volený medzi širšou nevedeckou verejnosťou, ktorej ako jedinej názor zaváži.

Pod hlavičkou SaS sa pripomenie aj nebratislavskej širokej verejnosti Bratislavčan Peter Osuský, ktorý okrem odbornosti v oblasti lekárstva a aktívneho viac ročného pôsobenia v rozličných vzdelávacích, štátnych i verejných inštitúciách je naozaj zaujímavou a záujmu hodnou osobnosťou. V súvislosti s týmto zaslúžilým rozhľadeným človekom ostáva preto z môjho pohľadu otázna iba skutočnosť, prečo súhlasil s kandidatúrou pod logom SaS…

Zatiaľ posledným kandidátom na hlavu nášho štátu, ktorý podľa mňa stojí za zmienku, je Rado Procházka. Ako blogerku nováčika ma jeho slová zaujali najviac ; nepíše totižto epopeje na počkanie (koniec koncov, to nerobí ani JUDr. Čarnogurský) ale vecne, logicky a aj pre nás laikov v ekonomike relatívne prehľadne. To, že politizuje mu vyčítať nemožno, veď aktívne bloguje na konkurenčnom blogu SME.sk cca od leta minulého roku, kedy začal tento poník rásť na volebného plnokrvníka.

Nemožno mu uprieť  patričné (a podľa môjho súkromného názoru i pre prezidenta najadekvátnejšie) právne vzdelanie, jazykovú zdatnosť i makroekonomickú triezvosť. Pôsobenie v rozličným právnych inštitúciách, nielen na Slovensku ale aj vo svete (štúdium napríklad aj na Yale, ´najlepšej škole právnikov´ alebo pôsobenie v Benátskej komisii pre demokraciu prostredníctvom práva), aktívny a v rámci možností efektívne využívaný volebný mandát a ľudsky orientovaný marketing sú iba čerešničkou na jeho iste mnohopercentnej volebnej torte zúčastnených; no nevýherných kandidátov.

Prečo nevýherných? Pretože možnosť podať  kandidatúru je otvorená najneskôr do dvadsiateho druhého dňa pred samotným konaním volieb a splniť podmienky, či už nomináciu aspoň pätnástimi poslancami parlamentu, alebo predložiť podpísanú petíciu minimálne 15 tisícami občanov nemôže byť pre marketingovo najprepracovanejšiu postavičku našej aktuálnej politiky žiadny problém. Vekovú podmienku spĺňa s malým náskokom, o odbornej kvalifikovanosti nemožno pochybovať (nie preto, že by bol, ľudovo povedané, všetkými masťami mazaný vševedko, skôr preto, že zapochybovanie o jeho kvalifikácii by bolo zapochybovaním o celkovom smerovaní našej krajiny od posledných parlamentných volieb a takú skepsu si ´nahlas´ nesmie dovoliť ani inak slobodný bloger) a v súvislosti s ľudskou tvárou jeho politiky sa mi spoza (kto vie ktorého konkrétneho, no ja by som to naozaj rada vedela) marketingového génia ktorý konzistentne buduje jeho verejnú tvár vynorí produkt televízie Markíza Modré z Neba a zásah premiéra Fica do života onkologickej pacientky pani Jany Polaškovej.

A teda v prípade, že sa zapojí do prezidentského boja, je výherný kohútik jarabí jasný. Aspoň toľko  môj skromný názor podložený napríklad aj prieskumami verejnej mienky (http://www.focus-research.sk/files/160_Preferencie%20prezidentskych%20kandidatov_september_2013.pdf).

Hypotetizovanie je môj obľúbený šport a keďže ´keby bolo keby…´ počúvame od perinky, dovolím si tvrdiť, že každý Slovák máme svoju pravdu a svoj ´zaručený´ volebný prieskum verejnej mienky ktorý sa ´zaiste´ do bodky vyplní.

Otázka z úvodu môjho článku však ostáva nezodpovedaná. Uvidíme sa deviateho novembra 2013 na regionálnych (moji milí Bratislavčania) a v apríli 2014 na celoplošných voľbách? A ak aj nie, zacítim vašu obľúbenú voňavku dámy/ vodu po holení od svokrovcov páni/  či štipľavý  špecifický zápach potu po sobotnom rannom behu v rámci ktorého sa ocitnete vo volebnej miestnosti? Budete tam? Či budete naďalej iba ´post coitum´ politikárčiť pri piatkovom krčmovom pive, či nedeľnom obede s rodinou? Voliť, či nevoliť?? To je otázka!