… na pomedzí zvyčajne stojí iba zajačik so zveseným uškom. Horšie to je keď sa na pomedzí ocitne žena. Ešte horšie je, ak je tá žena nerozhodná a tehotná. Vtedy už nestojí na pomedzí iba zajačik, ale rovno celá zajačia rodinka.
Okrem toho, že počet nemanželských detí na Slovensku už od nejakého sedemnásteho storočia stále stúpa, počet rozvodov vo svete aj u nás od osemdesiatych rokov taktiež stúpa, stúpa aj počet interrupcií.
Ak by sme stavali na vratkom základnom kameni všeobecne známej schizmy o nenarodenom človeku do xy-teho týždňa po počatí, je ťažké právne správne posúdiť dopad zákroku na kresťanku a jej okolie. Človeka ako ho chápe cirkev. Je snáď hriešnica o čosi menej človek ak sa rozhodne malého človeka nemať? Ak sa pohybujeme v mantineloch spovedania sa z hriechov a toho, ako by to bolo keby bol svet ideálny a bezchybný… Tak hriechom je už to mať nemanželský sex, ešte väčší hriech je mať ho si zadaným mužom a ešte o kus väčším hriechom je nechať si dieťa vziať. Aj tu platí trikrát a dosť? A potom to už človeku má byť jedno??
Podaktoré z nás to máme ešte o vlások ľahšie, keď nás nezväzujú žiadne Bohu milé či nemilé konvencie. O čosi ľahšie. O málo jednoduchšie. I tak však máme našťastie ešte stále hlboko v DNA zakorenený fakt, že život je niečo posvätné (v pravom slova zmysle keď sú si všetci istí, že prví boli Adam a Eva no nikto nevie pôvod toho KDE SA VZALI TAM SA VZALI a z toho večne nezodpovedanú dilemu o tom, či bola skôr sliepka alebo vajce) a treba ho ak nie priamo chrániť, aspoň neničiť – veď koľkí sa dobrovoľne ´humplujú´ cigaretami, alkoholom a neperspektívnymi vzťahmi…
Ak by sme sa hrali ´Na koho to slovo padne´, iste by som nemohla byť tou čo bude hádzať kameň a ostane bez viny.
Kým je žena dievčatko, nad interrupciou ohŕňa nos ´… to by som v živote neurobila!!´ rozhorčuje sa, ´V žiadnom prípade, aj keby ma znásilnili. Ja taká nie som.´ A potom to príde. Najväčší idiot spomedzi ležatej osmičky zástupu idiotov vo Vašom živote a vo Vašej posteli má najrýchlejšiu spermiu z nehody, kedy ´stopercentne´ platí ´neomylné´ pravidlo ´Mne sa predsa nemôže nič stať.´ Hádzať kameňom teda nebudem. Na druhej strane… Dnes je dnes a včera bolo včera. Kto sa celý život obzerá, neposunie sa vpred, ale zahrá sa na raka spiatočníka.
Neviem ako Vás, ale mňa po 3 a pol roku a potokoch vyplakaných sĺz ani len nenapadne urobiť tú istú chybu druhý raz. Ani sa hrať na toto spomalené zvieratko zverokruhu.
… spomínam si na ten pocit keď som bola v Inchebe na výstave Human Body a v poslednej miestnosti, bez náznaku proti interrupčnej kampane či akéhokoľvek populizmu, bola konfrontovaná s mŕtvymi plodmi. Tretí, piaty, jedenásty týždeň. A následná nevoľnosť. Nad tým som nepremýšľala keď som do toho šla. To som si nepripustila. A vtedy som sa rozhodla. Až vtedy som pochopila. Roky post coitum a s nezabudnuteľnou skúsenosťou v najnegatívnejšom slova zmysle.
Ak rozhodnutie, tak správne. Nie pre iných. Nie pre NEHO. Pre MŇA!
Keď stojí na pomedzí Zajko Uško, začína sa nejaká rozprávka. Presne tá, ktorú budem o 8 mesiacov rozprávať svojmu prvorodenému ))
(inšpirované článkom http://stachura.blog.sme.sk/c/345278/Downa-nechcem.html a REAL life; zdroj foto http://www.noviny.sk/z-domova/16-11-2007/clanok/cbr-poslalo-videozaznam-umeleho-potratu-na-ustavny-sud.html), kampaň www.pravonazivot.sk z r. 2007 – interrupcia v 11. týždni tehotenstva)